Dnes mám celkom dobrú náladu, okrem toho, že svieti slnko a konečne sa dá vonku chodiť inak ako v bunde som robil a urobil „vodičák“… Som vážne rád, že to už mám za sebou i keď tá ranná nervozita bola celkom haluz…
Ako to prebiehalo: Včera večer som sa odhodlal spraviť si konečne všetky testy a skončil som s tým dnes o 01.00 vcelku nervózny, ráno som sa cítil ako po dobrej alko party, červené oči, sucho v ústach :D. A tak som sa celý rozklepaný dostavil do autoškoly, prežil som si 1 hodinové čakanie na testy, pretože policajt si ich nepriniesol so sebou…
Keď som
to odovzdal cítil som sa sa ako európsky cestovateľ v indickom vlaku,
spotený a v obavách, že budete musieť vykonať nejakú svoju
biologickú potrebu. Príslušník polície mi test opravil a ja usmiaty ako
slniečko na hnoji som už vedel, že test som spravil. Čo prišlo potom?
Absolútna katastrofa, skúšal ma z konštrukcie vozidla, act… a ja
som bol zrazu vygumovaný a tak som sa snažil hádzať aspoň úsmev ako
Hiro Nakamura z TV seriálu HEROES. No nakoniec som to
zo seba nejak dostal a hurá na jazdu. To už som si spokojne šoféroval a
vedel, že som spravil „vodičák“.
Tento blog je spôsob mojej seba realizácie miesto kde nechávam kus svojej duše. Vždy som písal viac - menej pre svoju vlastnú radosť a potešenie, nesnažil som sa o žiadnu provokatívnu reklamu. O čom píšem? To sa nedá špecifikovať, skrátka len píšem a beriem tento blog ako moje malé svetielko nádeje pre budúcnosť. Moje fotografie niesu profesionálne, no snažím sa cítiť dušou a tak isto fotografovať. Ďakujem za návštevu.
Leave a reply