Kde bolo tam bolo, bola raz jedna teta choroba a tá choroba si povedala, že potrápi jedného nešťastníka, mňa. A kde bolo tam bolo, bol raz jeden ujo hlad, tento ujo musel byť veľkým kamarátom tetušky choroby a tak jedného krásneho dňa spoločne vyčíňali v mojom zúboženom tele…

Ja človek ťažko chorý som si povedal, že vyriešim problém s tým nezvaným hosťom, ujom hladom. A tak som ako naivné dieťa uchopil aparát dorozumievaci, do zoslabnutej ruky vzal telefón. Vytočil číslo pizzérie Alkazar a po tom ako som si 3 krát overil na internete už odskúšanú službu donáškovej služby, pekne som poprosil pizzu s donáškou. Čo čert nechcel v pizzérii práve úradovala teta drzaňa, ktorá zrejme špásovala s pani pri telefóne. A tak ja slušne vychované dieťa ostal som v chorobe ohromené s otvorenými ústami stáť pri slovách čo sa mi do uška dostali:

Pizzeria Alkazar vraví: Donáška nie je.

Ja: Prosím Vás a prečo nie?

Pizzeria Alkazar vraví: Lebo!!!

Ja: Prepáčte, ale na internete Vám máte, že funguje…

Pizzeria Alkazar vraví: No a čo teraz.

Tu, tu, tu, tuuuuúúú (akože zvuk zloženého telefónu).

A tak ja človek chorobou zúbožený ostal som o hlade. V nemom úžase nad správaním sa k zákazníkovi v Pizzérii Alkazar. Dnes som už zdraví aj najesť mi dali, no slová stále strácam keď toto Vám rozprávam. Kde sme to dobačovali?